Dídžej, producent a hudobník Mark Lawrence, alias Mala, pochádza z južného Londýna a preslávil sa začiatkom tohto tisícročia ako člen dubstepového dua Digital Mystikz, ktorého fanúšikmi boli aj John Peel a Gilles Peterson. Ten druhý menovaný zobral v apríli 2011 so sebou Malu na Kubu, kde práve nahrával jeden z dielov svojho projektu Havana Cultura. Výsledkom bol priaznivo prijatý album Mala in Cuba z roku 2012. Nuž a tento týždeň sa na trhu objavuje jeho duchovný nasledovník – album Mirrors, ktorý pre zmenu využíva prvky peruánskej tradičnej hudby. Ako prvá ukážka z albumu bola začiatkom júna zverejnená skladba Kotos, ktorú vraj Mala nahral v spolupráci s folklórnym súborom Asociación Juvenil Puno, aj keď z peruánskeho folklóru tam okrem unisono zahraných tónov na Panovej flaute veľa nezostalo.
Napriek tomu, že ako inšpirácia pre nový album poslúžila Malovi hudba z Peru, nenájdete tu žiadne priame citácie typických peruánskych štýlov ako huayno, kantó, chicha či afroperuánske rytmy. Mala si zvolil celkom iný prístup – pôvodné rytmy a zvuky miestnych nástrojov ohlodal až na dubstepovú kosť, pridal k tomu tanečné vzorce svojho rodného mesta a výsledkom je akási digitálna pohľadnica z ciest po Južnej Amerike. Sem-tam sa dokonca ozvú aj ambientné zvuky, ktoré sú dôkazom toho, že Mala v Peru naozaj bol, ako napríklad v úvode skladby Cusco Street Scene. Inde sú vysamplované typické peruánske nástroje ako siku (Panova flauta), cajón, cajito, prípadne obľúbená oslia čeľusť – quijada. Hoci väčšinu trackov tvoria inštrumentálky, digitálny chladivý povrch Malových skladieb sem-tam rozčeria aj zaujímavé vokály. Príkladom takejto kompozície je skladba s názvom Sound of the River, v ktorej okrem zurčania vody v posvätnej rieke Urubamba zaznie aj hlas Sylvie Falcon, peruánskej antropologičky a zároveň koloratúrnej sopranistky, pokúšajúcej sa obnoviť tradície Ymy Sumac.
Zdá sa, že hoci Mala strávil v Peru len niekoľko týždňov, nestrácal tam podaromnici čas. Kade chodil, či už v Lime, Cuscu, alebo v údolí Urubamby, všade si všímal typické zvuky – nielen ulice a prírody, ale aj typické hudobné nástroje, hlavne perkusie, ktoré sa dajú skvelo využiť v hudbe, ktorú produkuje. A tak sa z dubstepových temnôt občas vynára jasný zvuk kravského zvonca, congas, či rôznych drevených hračiek, ktoré v kombinácii s Malovým laptopom vedia vykúzliť očarujúce kombinácie rytmov, ako napríklad v skladbe Inga Gani. V pesničke s názvom Zapateo hosťujú pre zmenu členovia skupiny Colectivo Palenke, ktorí sú nielen zdatní hudobníci, ale aj tanečníci. Pre štýl „zapateo“ je totiž typické okrem cajónu a akustickej gitary aj klopkanie topánkami, pripomínajúce step alebo flamencový tanec. Takže v tomto prípade má poslucháč šancu vychutnať si vtipnú kombináciu stepu a dubstepu.
Mala už názvom svojho prvého projektu Digital Mystikz naznačil, že veci tajomné, až ezoterické, mu nie sú vzdialené. Klasickou témou pre hudobníkov dumajúcich nad zmyslom života je aj teória o štyroch živloch, stále živá v juhamerickej tradícii. A tak aj v skladbe s názvom Four Elements môžete počuť okrem zlomených beatov aj trochu elektronickej ezoteriky.
Vyzerá to tak, že Mala sa na svojej ceste do Peru zoznámil s mnohými miestnymi hudobníkmi – niektorí z nich sa objavili na platni (okrem už vyššie spomenutých to bola napríklad pesničkárka Danitse v skladbe Cunumicita), iní nie. Hoci stále sa nemôžem ubrániť dojmu, že také slová ako „výskum“ a „návrat ku koreňom hudby“ sú pre označenie mesiac trvajúceho turisticko-hudobníckeho výletu z Croydonu do Limy nenáležité, treba sa na to pozerať aj z tej optimistickejšej stránky. Je celkom možné, že práve vďaka albumu „dredatého batôžkara z Londýna“ sa bude v Európe častejšie hovoriť o peruánskej scéne a poslucháči bežnej elektronickej produkcie sa začnú zaujímať aj o hudbu odinakadiaľ. Takže z tohto pohľadu to vôbec nie je až také mal!
